Outsourcing inkasných služieb je pojem, ktorému nemusí každý rozumieť. Ide v podstate o prenesenie jednej z najdôležitejších činností správcu, ktorou je vymáhanie nedoplatkov, na tretí subjekt. Prenesenie určitej činnosti na profesionálny subjekt má mnoho výhod a v tomo článku poukážem na pár z nich, tých dôležitejších.

Všetci bývame pod nejakou strechou, či už rodinného alebo bytového domu. A len ten, kto má času na zbytočné rozdávanie, pôjde kvôli piatim centom po maslo na druhý koniec mesta. Mať všetko zastrešené na jednom mieste je veľkou výhodou a keď tieto komplexné služby nestoja veľa, nie je čo veci vytknúť. Takýto názor zastávame aj u nás v spoločnosti Finlegal services s.r.o. a problematiku služieb poskytovaných správcom bytových domov vnímame ako málo modernú a inovatívnu, pričom prípady z praxe sú toho jasným dôkazom. Rozhodli sme sa preto na ne poukázať a ponúknuť komplexné riešenia tak, aby boli spokojní najmä vlastníci bytov a nebytových priestorov, pretože ak sú spokojní vlastníci, tak je spokojný aj správca bytového domu. Napríklad všeobecne zaužívané spôsoby vymáhania nedoplatkov vzniknutých podľa zákona č. 182/1993 Z. z. často neprinášajú očakávaný úžitok a dôvody nefunkčnosti tohto systému sa často hľadajú za hranicami zodpovedných. Existujú však možnosti prekonania zastaraných postupov a jediné čo správca bytového domu k dosiahnutiu lepších výsledkov potrebuje, je prekonať neochotu a skúsiť nové, aj keď na začiatku ťažšie pochopiteľné procesy.

 

CHCEME VECI POMENOVAŤ JASNE A ZRETEĽNE

Ak je človek úprimný a prizná si, že nemôže a ani nemusí rozumieť všetkému, je o veľký krok pred tým, kto si namýšľa, že je najmúdrejší. Žijeme síce v dobe, v ktorej nie je problém „vygoogliť si“ informácie a rýchlo získať prehľad o problematike, ale preverovať dôveryhodnosť a pravdivostnú hodnotu týchto informácií je otázkou ochoty a skúmania každého z nás. Výkon správy bytových domov je hlavne o ľuďoch, ktorí ju vykonávajú pre ľudí. Zahŕňa v sebe množstvo práv a povinností nielen podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „BytZ“), ale aj podľa iných právnych predpisov, ako napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákon o ochrane osobných údajov, Zákon o dobrovoľných dražbách, Civilný sporový poriadok, Exekučný poriadok, Zákon o konkurze a reštrukturalizácií a mnoho mnoho ďalších. Mať prehľad o ich aktuálnom znení, vedieť ich vykladať a poznať ich pravý zmysel, je príčinou delenia týchto práv a povinností medzi interných zamestnancov. V zmysle § 6 ods. 2 BytZ patrí pod správu domu aj vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov. Mnohí sa však mýlia v tom, že pojem „vymáhanie“ v sebe obsahuje postup v podobe jednej predžalobnej upomienky, možno aj druhej, a keď dlžník nereaguje, tak veriteľ proti nemu podá návrh na vydanie platobného rozkazu s možnosťou následnej exekúcie. Veď sa s tým súd nejak vysporiada a exekútor už predsa má silné páky na to, aby pohľadávku vymohol. Toto tvrdenie je však oveľa viac teoretického než praktického rázu. A ten, kto nesie zodpovednosť za rozhodovanie v tomto procese, je práve osoba povinná podľa § 6 ods. 2 BytZ. Dôležitú premisu v rozhodovacom procese by mal zohrať fakt, že až jedna pätina slovenských domácností žije z príjmu do 400 €. Pojem „vymáhanie“ v tomto smere obsahuje oveľa viac, zahŕňa v sebe vysoký počet jednotlivých inštitútov, povinností a postupov, ktoré vo svojom celkovom súhrne predstavujú takmer samostatný právny odbor. Aj z toho dôvodu je bežnou praxou existencia samostatného právneho oddelenia na bytovom družstve, prípadne iného typu správcu. Je však uvedená skutočnosť dôvodom myslieť si, že sa vymáhaniu venuje taká pozornosť, aby bol dosiahnutý účel perfektnej správy bytového domu? Prečo kontaktujú správcovia externé profesionálne spoločnosti až vtedy, keď si už s určitým prípadom nevedia „dať rady“ vlastnými spôsobmi?

Už samotné položenie otázky je dôkazom obmedzenosti v postupe vymáhania nedoplatkov. Vôbec nie je neštandardným postupom podávanie len individuálnych prípadov externým spoločnostiam za účelom ich vymoženia. Takéto konanie je len čiastkové a je ním možné dosiahnuť vymoženie len tých prípadov, ktoré predstavujú skupinu najakútnejších. Ak sa však správca bytového domu má držať komplexných riešení, tak je rozumné siahnuť po efektívnejších riešeniach. Každý správca bytového domu má záujem vykonávať svoju činnosť čo najrýchlejšie, kvalitnejšie a hlavne čo najhospodárnejšie. A presne v tomto duchu sa nesie myšlienka prenechania výkonu určitých činností na tretiu osobu. Čím širší je záber činností vykonávaných na jednom mieste, tým je dosiahnutie výsledku rýchlejšie a praktickejšie. Najskôr je však nutné odpovedať na otázku opodstatnenosti a odôvodnenosti outsourcingu inkasných služieb.

 

ZBYTOČNOSŤ NÁVRHU NA VYDANIE PLATOBNÉHO ROZKAZU

Vymáhanie nedoplatkov je samozrejmou súčasťou finančnej politiky správcu bytového domu. Zdravá finančná kondícia bytového domu je základným pilierom rozhodovania všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov o  dôležitých otázkach spojených s užívaním spoločných priestorov a spoločných zariadení. Motivácia vlastníkov vykonávať svoje hlasovacie právo by mala byť skôr nepeňažného charakteru, ale odhliadnuc od toho nemožno poprieť fakt, že v bytovom dome s nízkymi nedoplatkami sa proste žije lepšie. A v takom sa aj lepšie rozhoduje. Zámerne uvádzam s ,,nízkymi nedoplatkami“, nakoľko je takmer nemožné dosiahnuť nulový stav nedoplatkov v bytovom dome. Netvrdím, že analýza finančných stavov má byť súčasťou každej schôdze vlastníkov, má to byť skôr samozrejmou súčasťou myslenia správcu vo výkone správy. Nešťastím, ba až hrubým omylom, je prenechanie rozhodovacej právomoci o statuse pohľadávok tretím osobám, napr. súdu, bez dôvodného uváženia a vykonania právneho a finančného auditu pred takýmto krokom. Vymáhanie pohľadávky je dnes najčastejšie spojené s jej uplatnením na príslušnom súde, napr. formou podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Je na škodu veci, že nie sú využívané prostriedky mimosúdneho vymáhania v širšej miere. Aj keď správcovia v rámci vymáhania vykonávajú určitú vlastnú réžiu spočívajúcu v odoslaní ako takej upomienky alebo výzvy na úhradu nedoplatku, záverom takýchto konaní je skôr len informovanie vlastníka o existencii dlhu. Ak má výzva na úhradu motivovať dlžníka k úhrade, musí spĺňať určité parametre a kritéria, nielen mať informačnú hodnotu.

Existujú dva pádne dôvody, na základe ktorých správca bytového domu nemusí žalovať pohľadávky vzniknuté na základe BytZ na súde vôbec. Jeden je čisto právnický, ktorým je existencia zákonného záložného práva podľa § 15 BytZ a jeho premlčania, druhým je empiricko-ekonomický, ktorý v sebe zahŕňa praktické argumenty a s tým priamo súvisiace neodôvodnene vynaložené finančné prostriedky a stratu času. Napr. fakt, že priemerná dĺžka konania občiansko-právneho sporu je 21 mesiacov alebo platenie vysokých súdnych poplatkov a poplatkov za externé právne služby. V prípade podania návrhu na vydanie platobného rozkazu pre pohľadávku vo výške 700 € predstavuje súdny poplatok výšku 42 € a poplatok na trovách advokáta podľa tarify vyhlášky o odmenách advokátov predstavuje výšku 148,96 €. Podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bude z účtu bytového domu predstavovať mínusovú položku minimálne 190,96 €. S nárastom dlžnej sumy samozrejme rastú aj náklady spojené s jej vymáhaním na súde. Z čísiel by sa mohlo zdať, že žalovať vyššie sumy je v konečnom dôsledku lacnejšie, ako žalovať dvakrát menšie sumy. Je to síce lacnejšie, ale vôbec nie lepšie. Je vysoko pravdepodobný predpoklad, že ak dlžník neplatí za svoje základné právo užívať nehnuteľnosť ako svoje obydlie, neplatí ani rôzne iné peňažné záväzky voči podnikateľským subjektom, ktoré majú početnejšie právne oddelenie a vykonajú kroky za účelom vymoženia svojej pohľadávky oveľa skôr.

Okrem toho už spomenutý inštitút premlčania ako pohľadávky, ale hlavne zákonného záložného práva, dáva vysoký argument k tomu, aby správca pohľadávky ostatných vlastníkov nikdy na súde nežaloval. Z dôvodu mohutnosti právnych argumentov tohto tvrdenia sa v tomto článku obmedzím len na stručný opis právneho inštitútu premlčania zákonného záložného práva. Premlčanie ako také je upravené v niekoľkých paragrafoch Občianskeho zákonníka a znamená, že pokiaľ veriteľ neuplatní svoje právo v zákonom určenej lehote, dáva dlžníkovi možnosť vzniesť námietky premlčania a dosiahnuť tak stav nevymáhateľnosti danej pohľadávky, ibaže by sám dlžník dobrovoľne uhradil svoj dlh sám od seba. Premlčanie však plynie ako pre samotnú pohľadávku, tak aj pre zákonné záložné právo, ktoré ju zabezpečuje. S tým rozdielom, že lehota premlčania začína plynúť pre pohľadávku od momentu jej splatnosti, pre záložné právo začína plynúť od momentu objektívnej možnosti jeho uplatnenia, teda od momentu kedy istina dlhu presiahne hranicu 2 000 €. Dovtedy táto lehota plynúť nezačne. Výslovne tak uvádza Občiansky zákonník v § 101, v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Tento prístup k výkonu záložného práva je podporený aj judikatúrou súdov a v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ správca žaluje pohľadávky z dôvodu, aby nepremeškal premlčaciu lehotu pre pohľadávku samotnú, nemal by zabúdať aj na premlčanie zákonného záložného práva a z toho dôvodu skôr počkať na vývoj pohľadávky a v prípade presiahnutia 2 000 € istiny radšej siahnuť po efektívnejších riešeniach, a teda podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby.

 

KEĎ MÁ AUTO LEN TRI KOLESÁ

V praxi vnímame jeden paradox. Zatiaľ čo sú správcovia akčnejší na miestach, v ktorých by až takí akční byť nemuseli (napr. v už spomenutom podávaní návrhov na vydanie platobných rozkazov), tak v rovnako dôležitých, ak nie v dôležitejších momentoch, svoju činnosť zanedbávajú. Ide najmä o atypické právne odvetvia, ako je napr. konkurzné právo (napr. rozlišovanie medzi právami a povinnosťami v konkurze podľa druhej časti a podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácií a nižšie právne povedomie o osobných bankrotoch celkovo), výkon exekúcií (opodstatnenosť podávania návrhov na zastavenie exekúcie), výkon dobrovoľných dražieb (hmotnoprávne možnosti určenia neplatnosti dražieb a tiež zodpovednosť ostatných vlastníkov pri podávaní návrhu na vykonanie dražby a pod.). Je pochopiteľné, že správca nemôže mať v pracovnoprávnom pomere správcu konkurznej podstaty, súdneho exekútora a dražobníka. Je však rozumné zveriť výkon činností tej osobe, ktorá ich dokáže komplexne poskytnúť, napr. formou outsourcingu. Výrazne je však nutné rozlišovať medzi pojmami „zverenie agendy“ od pojmov „podanie prihlášky do konkurzu, podanie návrhu na vykonanie exekúcie, podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby“.

Riešením nie je prosté zbavenie sa určitých inkasných prípadov tak, že sa „zaškatuľkujú“ do skupiny „PODANÉ NA SÚDE“, čím sa za týmito prípadmi akosi zavrú dvere bez ďalšej starostlivosti o ich vymožiteľnosť. Takýmto prístupom nie je možné naplniť obsah pojmu perfektná správa bytového domu. A toto je ďalším dôvodom, prečo by mal správca siahnuť po komplexnejšom riešení speňažovania pohľadávok. Navyše, v podnikateľskom sektore (B2B, business-to-business) je správa pohľadávok bežnou samostatnou podnikateľskou činnosťou a samostatným predmetom podnikania. Družstvo a správca bytového domu sú tiež podnikateľskými subjektmi a aj z tohto dôvodu by sa mali pozerať na výkon správy pohľadávok (nedoplatkov) viac z ekonomického hľadiska. Pri výkone správy formou spoločenstva je táto otázka oveľa viac opodstatnenejšia. Všetky úlohy týkajúce sa starostlivosti o pohľadávky ale musí brať na zreteľ aj predseda spoločenstva vlastníkov a nezbaví sa zodpovednosti tým, že môže byť uvedená problematika nad jeho sily.

 

ŠESŤ PILIEROV OUTSOURCINGU

V snahe uviesť všeobecnú verejnosť do podstaty outsourcingu je nutné poukázať na jeho základné princípy v súvislosti s výkonom správy bytových domov.

  1. Úplné riešenia. Tento princíp spočíva v rozšírení obzoru z tých problémov, ktoré správcu trápia najviac, na tie problémy, ktoré ho trápia celkovo, teda na všetky.
  2. Odbremeniť. Princíp spočíva najmä v odstránení administratívy súvisiacej s podávaním inkasných prípadov špecialistom na vymáhanie, prípadne na súdy. Jeho účelom je jednoduché a elegantné prepojenie IT riešení a odstránenie zbytočného skenovania a „papierovačiek“.
  3. Ušetriť náklady. Priamo súvisí s uvedomením si zbytočnosti podávania návrhov na súdne konania. Správca nikdy netrpí výdavkami, ktoré sú spojené so súdnymi konaniami, vždy ide o konkrétny bytový dom a teda vlastníkov v ňom. Nie je rozumné v tomto kontexte argumentovať spôsobom „keď sa tak vlastníci rozhodli…“.
  4. Komplexné riešenia. Je rozvinutím prvého princípu o všetky možnosti dosiahnutia cieľa, ktorým je zvyšovanie kreditu na bankovom účte bytového domu, o neopomenuteľné procesy právneho systému, akými sú napr. konkurzy a osobné bankroty, dedičské konania, výkon zmluvného záložného práva vs. zákonného záložného práva a mnohé iné.
  5. Perfektný výkon správy. Vymáhanie nedoplatkov je spoločensky vnímané ako negatívna činnosť. Správca by sa mal venovať činnostiam, ktoré pozitívnym spôsobom prispievajú k výkonu správy a tie negatívne vnímané prenechá tretím osobám.
  6. Inovatívne. Sme svedkami rýchleho technického pokroku a v tomto smere je nevyhnutné reagovať na požiadavky doby. Priame IT prepojenie softwarových programov, hromadné sms brány, e-mailové newslettre, mať všetko „ na jeden klik“ a vnímať agendu vymáhania z iného zorného uhla, to je podstatou tohto princípu.

 

AKO SA TO DÁ

Ak je našim spoločným cieľom celkové znižovanie nedoplatkov a nielen poskytovanie čiastkových riešení, treba sa na problém pozrieť s nadhľadom, ale poskytnúť pri tom zároveň aj hlbokú analýzu. Pravidelne vykonávame šetrenie u niektorých klientov – správcov bytových domov. Ide o štruktúrovanú analýzu nedoplatkov, podstatou ktorej je určenie procesov v podobe pevných pilierov, ktorými by bolo možné riešiť otázky nedoplatkov ako celku. Nie je ťažká premena osoby zo statusu „platiča“ na status „neplatiča“ a naopak. Je to pomerne tenký ľad a v praxi sa stretávame so stavom, kedy napr. správca eviduje celkovo nezaplatených zálohových platieb vo výške 150 000 €, zverí nám za účelom vymoženia niekoľko najdôležitejších prípadov, z ktorých pre klienta počas roka vymôžeme cca. 60 000 € až 70 000 €, avšak po roku klient eviduje celkovú výšku nedoplatkov 145 000 €. Oproti minulému roku mu tak celkovo nedoplatky klesli iba o 5 000 €. Problém spočíva na dvoch princípoch. Prvým z nich je, že dlžníkom je stále len človek v určitej subjektívno-objektívnej pozícií a druhým je výška dlhu v určitej číselnej hodnote.

Výsledky uvedenej analýzy je možné zhrnúť do faktu, že je efektívnejšie vymáhať vyšší počet nižších pohľadávok, než vymáhať nižší počet pohľadávok vo vyšších výškach. Logickým argumentom proti takémuto tvrdeniu by mohlo byť to, že ak je viac nižších nedoplatkov a menej vyšších, tak to znamená, že menšie zanikajú po určitej dobe automaticky. Je to  však skreslený uhol pohľadu, nakoľko nové opäť vznikajú a z celkového objemu pohľadávok, ktoré správca eviduje, predstavuje súčet pohľadávok do výšky 500 € v priemere až 40%. Z celkového počtu dlžníkov však až 80% predstavovalo skupinu, ktorí mali nedoplatok vo výške do 500 €. Veľa vlastníkov tak dlhuje viac nižších nedoplatkov. Ak chce teda správca bytového domu zabrániť narastaniu počtu nedoplatkov a tiež narastaniu ich výšok, je nutné venovať svoju pozornosť všetkým vzniknutým nedoplatkom, a to hneď od začiatku. Uvedený prístup si vyžaduje vysoké administratívne nasadenie, ktoré je možné znížiť správnymi spôsobmi outsourcingu. Realizácia uvedeného prístupu vo vymáhaní nedoplatkov si vyžaduje praktické skúsenosti. Ide totiž o realizáciu mnohých právne náročných procesov a postupov, ktoré je teoreticky ľahké pomenovať alebo nájsť v právnych predpisoch, avšak v rámci ich uskutočňovania prax často krát prináša ťažko prekonateľné prekážky.

 

PODSTATA A VÝHODY OUTSOURCINGU

Stavebné bytové družstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a ostatní správcovia, agendu vymáhania nedoplatkov vo vlastnej réžii efektívne nezvládajú v pravom zmysle slova. V opačnom prípade by všetky nedoplatky zanikli vymožením bez nutnosti postúpenia výkonu ich vymáhania tretej osobe, napr. špecializovanej inkasnej spoločnosti. Tento stav netreba brať ako subjektívne zlyhanie, ale ako objektívnu skutočnosť. Prenesenie kompetencií na subjekty špecializujúce sa na určitý výkon činnosti bolo vždy základom efektívnejšieho prístupu a význam outsourcingu sa v oblasti vymáhania nedoplatkov javí ako najelegantnejšie riešenie.

Outsourcing je odovzdanie určitých vnútorných aktivít zvyčajne nesúvisiacich s hlavnou činnosťou podniku na externý subjekt. Ide o špeciálnu formu externého obstarávania predtým interne vykonávaných úkonov, pričom dĺžka a predmet výkonu jednotlivých činností sú stanovené zmluvne. Nejde o krátkodobý obchodno-právny vzťah. Individualizácia podmienok outsourcingu je vždy predmetom dohody. Ide však len o určenie „procesných“ podmienok, ako je napr. obojstranné prepojenie IT systémov za účelom automatizovaného importu platieb, možnosti využívania sms brány, rozsah informácií poskytovaných automaticky (napr. vyhlásenie konkurzu) a pod. Pre správcov bytových domov predstavuje náš návrh outsourcingu v oblasti vymáhania nedoplatkov vysoký počet výhod, napr. :

  • vymáhanie špecialistami má za následok niekoľko násobné zvýšenie vymožiteľnosti pohľadávok
  • ušetrenie finančných nákladov najmä na súdnych poplatkoch a poplatkoch za právne služby v agende vymáhania peňažných pohľadávok
  • automatické zahájenie procesu vymáhania pri presiahnutí dohodnutej výšky dlžnej čiastky
  • lustrácia vyhlásených konkurzov a osobných bankrotov na vlastníkov bytov a nebytových priestorov
  • podávanie prihlášok do konkurzov a osobných bankrotov, poradenstvo pri popieraní pohľadávok iných veriteľov
  • odbremenenie správcu bytového domu od výkonu nepopulárnych činností a získanie priestoru na výkon činnosti podporujúcich tvorbu jeho dobrého mena a dobrej povesti
  • pasívny prístup na špeciálny bankový účet zriadený výhradne pre vymáhanie pohľadávok klienta s možnosťou kontroly platieb od dlžníkov
  • výkon komplexných inkasných služieb, nielen zastrešenie služieb predstavujúcich čiastočné riešenia
  • minimalizovanie až úplné odstránenie administratívnej záťaže správcu
  • dozabezpečovanie pohľadávok
  • výkon finančného a právneho auditu pohľadávky a dlžníka
  • pravidelné podávanie správ o stave vymáhania

 

Ponúkame komplexnú starostlivosť o nedoplatky vlastníkov formou outsourcingu s obsahom najmä týchto služieb:

  • výkon inkasnej činnosti v prípadoch prevyšujúcich vopred dohodnutú dlžnú sumu zahrňujúcu odosielanie poštových výziev na úhradu, odosielanie sms správ a e-mailov za účelom vymoženia nedoplatku
  • právny a ekonomický audit dlžníka
  • automatický výkon zákonného záložného práva a zastrešenie procesu jeho výkonu formou dražby pri pohľadávkach s istinou prevyšujúcou sumu 2 000 €
  • získanie súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome za účelom schválenia dobrovoľnej dražby, vrátane vypracovania príslušných podkladov
  • prístup do informačného systému Finlegal services, s. r. o.
  • pasívny prístup na osobitný bankový účet zriadený výhradne pre výkon inkasnej činnosti v prospech klienta
  • pravidelné podávanie správy o stave inkasných prípadov
  • lustráciu dlžníkov v registri obyvateľov Slovenskej republiky a aktualizácia korešpondenčnej adresy dlžníka
  • lustrácia dlžníkov v katastri nehnuteľností po celom území Slovenska a možná aktualizácia korešpondenčnej adresy dlžníka
  • lustrácia úmrtí vlastníkov a zastupovanie veriteľa v dedičských konaniach v prípade potreby vymoženia evidovaného nedoplatku
  • lustrácia dlžníkov v registri konkurzov a reštrukturalizácií
  • lustrácia dlžníkov v Centrálnom registri exekúcií
  • dozabezpečovanie pohľadávok klienta
  • nadštandardná inzercia dražieb uskutočnených za účelom speňaženia nedoplatku na sociálnych sieťach
  • zastúpenie v procese výkonu záložného práva bankou za účelom vymoženia pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
  • podávanie prihlášok do konkurzov podľa druhej a štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“)
  • zastupovanie klienta v sporoch vzniknutých podľa ZKR, najmä z dôvodu popretia prihlásenej pohľadávky do konkurzu
  • poskytovanie informácií o aktuálnej judikatúre
  • poskytovanie informácií o prijatých novelách právnych predpisoch týkajúcich sa činností klienta
  • kompletná ochrana osobných údajov podľa GDPR.

 

JUDr. Mgr. Marek Perdík
CEO Finlegal services, s. r. o.
tel. 0918 628 240
e-mail: perdik@finlegal.sk